Hľa, pri Jákobovej studni

Hľa, pri Jákobovej studni

Stojí žena presmutná,

Počúva slová Ježiša,

Ktorý všetko zná.

Cíti svätosť Ježišovu,

Ale taktiež aj svoj hriech,

Svedomie ju obviňuje,

V duši plno bied.

Čuj, ó duša, Pán ťa čaká,

On má vodu života;

Hľa, pri Jákobovej studni

Spásu ponúka.

V náhle ale svetlo spásy

Myseľ, srdce ožiari,

Miesto smútku radosť, šťastie

Zrieť jej na tvári.

Ty si Kristus a Spasiteľ,

Ktorého svet tak čakal,

Odpustíš a neodsúdiš,

Lebo všetko znáš.

„Počkaj, Majster” žena prosí,

„Celé mesto povolám,

Vody živej smädným dušiam

Dáš tu všetkým nám.

Aby niekto nezahynul,

Ale s Tebou večne žil...”

Žena beží do mesta a

Volá z všetkých síl:

Poď tiež teraz, duša milá,

Ktorá smädom zomdlievaš,

Vody živej Ježiš dá ti,

Keď Ho len poznáš.

Smútok v radosť ti premení,

Že dal svätosť, čistotu

Keď ťa prijal, hriech odpustil,

Vzkriesil k životu.

Home