Ó večera svätá, pre nás zanechaná
Ó večera svätá, pre nás zanechaná,
k rozpomienke smrti Tvojej
pre nás daná!
By sme to cítili,
či sme v pravde hodní ku stolu pristúpiť
a občerstvení byť.
Ach, Pane môj milý ak ja nie som hoden,
telo Tvoje prijať, nech som
hned’ obvinen! Tvoj Duch nech mi zjaví
môj hriech previnený,
by som nepožíval,
nebol odsúdený.
Volím si pri Tvojich nohách radšej sedieť
a vinu ľutovať, než s Judášom vedieť,
skyvu omočenú
vzať si k odsúdeniu
a pozde ľutovať,
život zamordovať.
Ach, Pane môj milí, čo Ťa k tomu viedlo,
že Si nám k pamiatke nechal Svoje telo?!
Iste Tvoja láska,
ktorou nás miluješ,
že Ty ani Svoje
Telo neľutuješ.
Za nás si sa vydal, by sme Tvoji boli,
zranenie si prijal až do vrchu hlavy,
ktorú si naklonil, ked’ s’ dušu vypustil,
žeby si to biedny
ja k srdcu pripustil.
Ked’ pomyslím na to, zastaviť sa musím
a ked’ pozriem na kríž, ach, čo tam
len vidím!
Telo, modré rany
a bok prebodený.
Tu vidím, že si tak
pre mňa zohavený.
Home