Ó Betania, pamätné miesto
Ó Betania, pamätné miesto,
ztadiaľ sa vzniesol náš Pán k nebesiam,
Tam s požehnaním zanechal isto
učeníkov a odišiel tam
/:tam,:/
kde i ja domov, ach, svätý, tichý
u Neho v nebi prichystaný mám.
Ach, udivene a zarmútený
hľadeli do neba, kam odišiel
do svätej bázne súc ponorení,
mysleli: Prečo len odišiel?
/:Tam,:/
kde i ja domov, ach, svätý, tichý
u Neho v nebi prichystaný mám.
Pocit samoty, opustenosti,
zalial im srdcia bázňou zdesené,
ako siroty,len na milosti,
mali srdcia túžbou naplnené /:tam,:/
kde i ja domov, ach, svätý, tichý
u Neho v nebi prichystaný mám.
Dnes srdce moje ta hore hľadí
a čaká, či už skoro príde Pán,
bo ľudia duši nevedia rady
dať ani pokoj, len môj Boh sám
/:tam,:/
kde i ja domov, ach, svätý, tichý
u Neho v nebi prichystaný mám.
Verím, že dá mi, veď mi ho sľúbil
Ducha Svätého, moc to s výsosti;
ja viem a cítim, že ma moc ľúbil,
keď dliem ticho v Jeho blízkosti
/:tam,:/
kde i ja domov, ach, svätý, tichý
u Neho v nebi prichystaný mám.
Home