Súď sa, duša milá

Súď sa, duša milá,

ako ľuďom svietiš,

či radosť, či žalosť

svojmu Bohu činíš!

Ak Mu žalosť činíš,

Čo potom učiníš?

Keď príde odmena

Jak chybu napravíš?

Nebude tam času

chyby napravovať,

ani svoje hriechy

pred Bohom ľutovať.

Čo v svete naseješ,

to potom žať budeš.

Ak nebudeš Boží,

kamže sa podeješ?

Dnes nám Boh náš dobrý

toho času dáva,

by sme rozsievali,

čo je Jeho vôľa.

On nám v tom chce vždycky

Svoju pomoc dávať,

len sa my učme vždy

na Neho spoliehať!

Žatva nášho Pána

už čoskoro príde,

šťastná duša, ktorá v tom

nádejná bude,

čo jej On rozkázal

a jakú prácu dal,

až On zase príde,

aby úžitok vzal.

Dnes ešte Boží hlas

tíško svetom zneje.

Príjmi, duša milá,

to večné spasenie,

aby si Ho potom

pozde neprosila,

keď udrie milosti

posledná hodina.

Hrozné bude dušiam,

ktorým ten hlas zaznie:

„Vy choďte odo Mňa,

v to večné trápenie,

vy ste Ma neznali,

ani znať nechceli,

keď Moji poslovia

o Mne vám kázali.

Vy ste ich na posmech

a ľahkosť uviedli

a tým svoje duše

ao záhuby viedli.

Už je pozde plakať,

aj o milosť prosiť,

keď ste Ma nechceli

v svojom srdci nosiť!“

Home