Pri Tvojich nohách, Boží Baránku

Pri Tvojich nohách, Boží Baránku,

sa sídeme k zdroju blaženosti;

pri živých vodách, Boží Baránku,

Ťa zrieme, kde niet žiaľu, bolestí.

Hoc’ myslí svet, že márny boj je môj,

Mňa tiahne k predu,

keď viem že som Tvoj;

nech hrozí peko,pád moci stroja!

Mám v duši svetlo Kráľa Pokoja.

Pri Tvojich nohách snadno nemať bôľ,

keď srdce nežne láskou objímaš.

Po Tvojich stopách tratí sa vždy bôľ,

ach, Ty v Sebe divotvornú moc máš!

Hoc’ myslí svet, že smrťou zahyniem,

ňou sa ja k Tebe bližšie priviniem;

nech zúri satan,stojí k úkladu,

mňa zachráni vždy môj Pán od pádu.

Pri Tvojich nohách v hĺbke duše slasť,

tam moc s výsosti do srdca vstúpi;

pri Tvojich slovách vidím raj, tú vlasť,

o ňu ma satan už neolúpi.

Hoc’ myslí svet, že vôbec nie je raj;

nech toto telo bráni vstúpiť tam,

že i ono raz zhynie, isto znám.

Home