Ked’ ovca zblúdi

Ked’ ovca zblúdi

od pastvy zelenej,

Pastiera stratí,

ktorý vždy bdel pri nej,

ach, ako ona

potom volať musí!

A či sa jej On

ešte raz ohlási?

Áno, ohlási sa,

náruč vystiera

a volá:“ Vráť sa

ovečka zblúdená,

navráť sa ku Mne,

Ja ťa veľmi čakám,

ešte ťa k živým

vodám pripúšťam.”

Ó, aká radosť,

ked’ ovca stratená

od Velepastiera

je zas nájdená!

Radosť a láska

si ruky podajú,

anjeli v nebesiach

nad tým jasajú.

Či znáš, ó duša,

čo to za Pastiera,

ktorý i teba

tak milostne volá?

Ježiš Kristus je

ten Pastier života,

z Jeho rúk ti kynie

samá dobrota.

Mňa vyhľadal

ako ovcu stratenú,

ked’ som blúdiac šla

v sveta pustatinu,

dal mi počuť ten

Jeho hlas premilý,

ktorý čujem:

“Som Tvoj!” v každučkej chvíli.

Home